Bezpečnostná firma Malwarebytes upozorňuje, že jeden z blokovačov reklamy ustupuje z boja s reklamami na Facebooku. Kto ho používa, uvidí inzerciu znova, a podľa Malwarebytes Labs môžu byť medzi ňou aj podvody.
Týka sa to každého, kto má v prehliadači rozšírenie proti reklame a chodí na Facebook. Podľa správ, na ktoré Malwarebytes odkazuje, prestáva tím uBlock Origin naháňať zmeny, ktorými sieť svoju inzerciu pred filtrami skrýva. Oficiálne vyhlásenie tímu to zatiaľ nie je, takže je to varovanie, nie hotová vec. Nesúvisí to ani s tým, že uBlock Origin prestane fungovať v Edgei, hoci ide o to isté rozšírenie.
Prečo to nie je len otázka pohodlia, ukazuje jedno číslo. Interné dokumenty Meta, ktoré preskúmala agentúra Reuters, počítali s tým, že 10 % príjmov firmy za rok 2024 príde z reklám na podvody a zakázaný tovar. V peniazoch to bolo 16 miliárd dolárov.
Meta k tomu uviedla, že odhad bol hrubý a príliš široko vymedzený a že skutočné číslo je nižšie. Presné nepovedala. Zároveň rozporovala, ako agentúra opísala jej opatrenia proti podvodom. Vlastné reklamné pravidlá firmy pritom klamlivú inzerciu aj schémy na oklamanie ľudí výslovne zakazujú.
Prečo má Facebook nad filtrami navrch
Blokovač funguje tak, že rozpoznáva požiadavky, skripty a prvky stránky spojené s reklamou a sledovaním. Platforma, ktorá si celý reťazec doručovania riadi sama, tieto vzory vie kedykoľvek zmeniť. Premenuje prvky, presunie obsah do nových komponentov alebo pošle reklamu cez vlastnú infraštruktúru.
Vzniká tým hra na mačku a myš. Správcovia filtrov nájdu novú metódu, sieť zmení implementáciu, ľuďom pribudne aktualizácia a celé sa to začne odznova. Rozdiel je v prostriedkoch: veľká platforma má na reklamné systémy vyhradené tímy, otvorené filtrovacie zoznamy nemajú ani personál, ani telemetriu, ani ako predvídať ďalší krok.
Sprisahanie z toho robiť netreba. Malwarebytes sám píše, že od platforiem sa nedá čakať, že budú produkty stavať okolo každého rozšírenia tretej strany, a že nie každá obrana proti blokovaniu je zlomyseľná. Reklama financuje veľkú časť obsahu a služieb, ktoré ľudia denne používajú.
Ktoré reklamy sú v skutočnosti podvod
Malwarebytes menuje, čo sa za inzerciou skrýva najčastejšie. Reklamy sa vydávajú za dôveryhodné značky, sľubujú vymyslené štátne platby, ponúkajú falošné investičné príležitosti alebo obeť presunú do súkromnej správy, kde podvod pokračuje mimo dohľadu. Blokovač tam neodstraňuje otravu, ale cestu do podvodu.
Na Slovensku to nie je neznáma vec. Cez sieť sa už šírila nová podvodná kampaň na Facebooku a podvodníci lákali aj na falošné investície do Slovnaftu. Koho sa to môže dotknúť, naznačuje prehľad o tom, koľko Slovákov používa Facebook.
Meta uvádza, že jej systém kontroly posudzuje reklamy pred spustením a vie ich preveriť aj neskôr. Sama však pripúšťa, že reklama sa môže začať zobrazovať skôr, než ju systém posúdi proti všetkým pravidlám. Práve tá medzera je pre podvodníkov cenná.
Podvodné kampane sú stavané na rýchlosť. Ich autori skúšajú nové kreatívy, vymieňajú cieľové stránky, vydávajú sa za značku alebo známu osobu a menia taktiku, len čo ich vymáhanie pravidiel dobehne. Väčšina reklám na Facebooku nebezpečná nie je. Problém je, že sa to na prvý pohľad nedá rozoznať.
Čo s tým môžete urobiť vy. Malwarebytes odporúča vrstvenú ochranu: nástroje proti sledovaniu, blokovanie rušivej inzercie, zablokovanie známych škodlivých stránok, ochrany priamo v prehliadači a bezpečnostný softvér. K tomu zdravú nedôveru vždy, keď reklama sľubuje ľahké peniaze, nečakanú refundáciu alebo zázračný produkt. Pomôže aj to, keď viete, ako sa brániť phishingu.
Otvorené zostáva to podstatné, teda či Meta zvládne podvodnú inzerciu odchytiť skôr, než ju uvidíte. Firma má proti podvodom pravidlá, reklamy porušujúce ich odstraňuje a ohlásila ďalšie opatrenia. Či to stačí v prostredí, kde sú páchatelia dobre financovaní a rýchlo sa prispôsobujú, sa ukáže až v praxi. Dovtedy odporúčam brať reklamu na Facebooku ako niečo, čo pred vami nikto nepreveril.
Čo sme k téme písali
Že sa podvodníci na Facebooku vydávajú za banku, nie je novinka. Článok o tom, ako sa falošný finančný poradca vydával za VÚB, opisuje kampaň, ktorá cez sociálnu sieť oslovovala Slovákov priamo menom známej inštitúcie. Rovnaká schéma stála aj za tým, keď sa objavil podvod so sľubom vrátenia peňazí klientom operátora Orange.
Nie každá výstraha na Facebooku je pritom podvod. Text o tom, prečo Facebook Protect pripomína podvod, vysvetľuje legitímnu ochranu účtu, ktorá vyzerá presne ako útok, a ukazuje, podľa čoho sa dá rozlíšiť. Mimo sociálnych sietí funguje tá istá logika: Telekom upozorňoval na podvod cielený na osobné údaje.
Z posledných dní ešte stojí za pozretie, že staré dialógy vo Windowse 11 menia vzhľad a okno automatického prehrávania sa presunie do stredu obrazovky. Microsoft zároveň končí s kódom z SMS pri prihlásení a na rade sú aj osobné účty. A keď sa vám počítač po záplate reštartuje viackrát, nejde o chybu, môžu za to certifikáty Secure Boot.
