Slovensko v jednej internetovej disciplíne dopadlo lepšie, než by možno napovedali komentáre pod náhodným príspevkom na Facebooku. Pravdivosť informácií alebo obsahu, ktoré našli na internete, sa v roku 2025 pokúsilo overiť 33,6 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov. Priemer Európskej únie bol 29,2 %.
Vyplýva to z údajov Eurostatu, na ktoré 2. októbra upozornil bezpečnostný Bitdefender. Po zoradení 27 členských štátov patrí Slovensku deviate miesto. Pekné umiestnenie má však jednu brzdu: stále hovoríme približne o jednom človeku z troch.
Zo susedov nás predbehlo iba Maďarsko
Rozdiely medzi krajinami sú poriadne veľké. Na čele je Írsko, kde overovanie informácií uviedlo 63,6 % ľudí. Nasleduje Holandsko s 53,1 % a Luxembursko so 45,2 %.
Slovensko s 33,6 % obsadilo deviate miesto. Zo susedných členských štátov EÚ je vyššie iba Maďarsko, ktoré je so 34,0 % siedme. Rakúsko má 31,5 % a patrí mu trináste miesto, Česko je s 25,2 % osemnáste a Poľsko s 20,6 % dvadsiate prvé.
Na úplnom konci sú Rumunsko s 18,2 %, Litva so 14,9 % a Grécko, kde pravdivosť obsahu aktívne overovalo iba 9,8 % ľudí. Medzi prvým Írskom a posledným Gréckom je tak rozdiel takmer 54 percentuálnych bodov.
Slovensko sa za dva roky posunulo o 3,8 bodu
Pre Slovensko je zaujímavý aj vývoj v čase. V roku 2021 dosahoval podiel 29,2 %, v roku 2023 stúpol na 29,8 % a v roku 2025 na súčasných 33,6 %. Za posledné dva roky teda pribudlo 3,8 percentuálneho bodu.
Rast vidno aj na úrovni celej Únie. Pri porovnateľnom ukazovateli sa EÚ posunula z 23,5 % v roku 2021 cez 24,3 % v roku 2023 na 29,2 % v roku 2025. Slovensko je tak aktuálne o 4,4 percentuálneho bodu nad priemerom EÚ.
Čísla teda nejdú zlým smerom. Zároveň z nich netreba vyrábať dôkaz, že tretina Slovákov je odolná voči dezinformáciám a zvyšok uverí prvej fotografii s veľkým červeným nápisom. Eurostat meria niečo podstatne konkrétnejšie.
Mladí si informácie kontrolujú častejšie
Zaujímavý rozdiel vidno pri mladých. V roku 2025 si presnosť informácií a ich zdroje overovalo 41 % používateľov internetu vo veku 16 až 29 rokov v EÚ. V Írsku to bolo dokonca 78 %.
Pri širšej populácii používateľov internetu bol európsky podiel po zaokrúhlení približne 31 %, takže rozdiel predstavoval 10 percentuálnych bodov. V roku 2023 bol rozdiel deväť bodov.
Tu je však dôležitá drobnosť v metodike. Týchto približne 31 % sa počíta z používateľov internetu. Údaj 29,2 % zo začiatku článku sa vzťahuje na celú sledovanú populáciu vo veku 16 až 74 rokov. Čísla preto vyzerajú podobne, ale nejde o rovnaký základ a nemožno ich priamo zamieňať.
Deviate miesto neznamená, že vieme dezinformácie rozpoznať
Najdôležitejší háčik celého rebríčka je práve v tom, čo vlastne meria. Údaj nehovorí, koľko ľudí dokáže spoľahlivo rozoznať pravdivú informáciu od nepravdivej. Rovnako z neho nemožno obrátene usudzovať, že každý, kto si informáciu aktívne neoveroval, jej automaticky uveril.
Prieskum zisťuje, či sa človek aktívne pokúsil pravdivosť informácie alebo obsahu overiť. V roku 2021 pritom podľa Eurostatu 47 % ľudí v EÚ uviedlo, že počas troch mesiacov pred zisťovaním narazili na informácie, ktoré považovali za nepravdivé alebo pochybné.
To je dnes ešte zaujímavejšie než pred pár rokmi. Generatívna umelá inteligencia vie vyrobiť uhladený text, realistickú fotografiu aj presvedčivý hlas. Staré pravidlo, že podvod spoznáte podľa troch preklepov, čudného loga a grafiky z roku 2004, preto funguje čoraz horšie.
Samostatne sme preto rozobrali, ako spoznať deepfake video alebo hlas. Venovali sme sa aj reklamám, v ktorých už známa tvár nemusí byť dôkazom, že daný človek s ponukou naozaj súvisí.
Najjednoduchšie pravidlo funguje aj bez špeciálnych nástrojov
Bitdefender dáva overovanie informácií do jednej kategórie so základnými bezpečnostnými návykmi, ako sú jedinečné heslá, viacfaktorové overenie alebo aktualizovaný softvér. Pri dôležitom tvrdení odporúča jednoduchú vec: skôr než podľa neho pošlete peniaze, niečo nainštalujete alebo urobíte závažné rozhodnutie, skúste zistiť, či ho nezávisle potvrdzuje aj iný dôveryhodný zdroj.
Presne pri podvodoch môže byť takáto krátka kontrola dôležitejšia než to, ako profesionálne stránka či príspevok vyzerajú. Ukázali to napríklad aj falošné zbierky na Facebooku, pri ktorých útočníci stavajú práve na dôveryhodne pôsobiacom obsahu a silnej emócii.
Slovenské deviate miesto je teda príjemná správa a vývoj ide nahor. Oveľa výstižnejšie než samotné poradie je však druhé číslo: aktívne overovanie informácií uviedla stále len približne tretina ľudí. V čase, keď dôveryhodne pôsobiaci podvod už nemusí vyzerať ako podvod, je práve tento návyk čoraz užitočnejší.
