Napísať niečo ChatGPT môže pôsobiť podobne ako zapisovať si do súkromného denníka. Na obrazovke nie je policajt, šéf ani advokát protistrany. Len vy a chatbot. Práve tento pocit súkromia však môže byť zradný.
Americký denník The Washington Post našiel za posledné dva roky dvanásť verejne dohľadateľných súdnych prípadov, v ktorých sa rozhovory s chatbotmi objavili v právnom konaní. Na zistenie upozornil aj gHacks.
Neznamená to, že OpenAI automaticky posiela polícii všetko, čo napíšete do ChatGPT. Ciest, ktorými sa konverzácia môže dostať k niekomu ďalšiemu, je však viac: prehliadka zariadenia, dokazovanie v civilnom spore, platná požiadavka úradov na údaje alebo vo výnimočných prípadoch bezpečnostné hlásenie samotnej firmy.
A potom je tu ešte jeden detail, ktorý stojí za zapamätanie: chatbot nie je advokát.
Muž riešil s Claudeom svoju obhajobu. Sudca ochranu odmietol
Jeden z najzaujímavejších prípadov sa týkal amerického finančného manažéra Bradleyho Heppnera. Keď sa dozvedel o federálnom vyšetrovaní, začal pomocou modelu Claude od spoločnosti Anthropic rozoberať právne otázky a možnú stratégiu obhajoby.
Vzniklo približne 31 dokumentov. Heppner ich neskôr poskytol svojim právnikom a obhajoba tvrdila, že by mali byť chránené podobne ako materiály pripravované pre právne zastupovanie.
Federálny sudca Jed Rakoff v New Yorku vo februári 2026 nesúhlasil. Dokumenty neuznal ani za komunikáciu chránenú vzťahom medzi advokátom a klientom, ani za chránený pracovný materiál obhajoby.
Dôležitý bol aj kontext. Heppner používal verejne dostupného chatbota z vlastnej iniciatívy; jeho advokáti mu nepovedali, aby taký nástroj použil. To z rozhodnutia nerobí univerzálne pravidlo pre každú budúcu situáciu s umelou inteligenciou. Je to však pomerne jasné varovanie pred predstavou, že otázka položená chatbotu automaticky získava rovnakú právnu ochranu ako rozhovor s advokátom.
Niekedy sa polícia ozve firme. Inokedy firma polícii
Úplne inou cestou sa ChatGPT dostal do vyšetrovania na Floride. Používateľ Darren Zhou podľa súdnych záznamov opakovane opisoval chatbotu plány ublížiť svojej bývalej priateľke.
OpenAI uvádza, že pri podozreniach na vážne násilie používa automatizované systémy a následne aj ľudské posúdenie. Ak firma vyhodnotí prípad ako bezprostredné a vierohodné riziko vážnej ujmy iným ľuďom, môže informovať orgány činné v trestnom konaní.
V tomto prípade sa informácia dostala k FBI a odtiaľ k miestnej polícii. Vyšetrovatelia následne kontaktovali ženu a podľa dokumentov zistili, že jej po rozchode chodili aj anonymné správy.
Zhoua v máji zatkli. V auguste sa priznal k trom obvineniam a súd mu uložil osem rokov podmienky.
To však neznamená, že každá drsná veta alebo temná myšlienka v ChatGPT automaticky putuje na políciu. OpenAI hovorí o obmedzenom počte prípadov s vysokým rizikom a nezverejňuje, koľko používateľov týmto spôsobom úradom oznámilo.
Najjednoduchšia cesta nemusí viesť cez OpenAI. Stačí telefón
Celý príbeh má ešte jednu menej futuristickú stránku. Polícia niekedy nepotrebuje žiadať prevádzkovateľa AI o žiadne dáta. Konverzácie už má používateľ uložené priamo vo svojom zariadení.
V jednom americkom prípade vyšetrovali študenta podozrivého z poškodenia sedemnástich áut na univerzitnom parkovisku. Podľa policajných záznamov súhlasil s prehliadkou telefónu. Policajti v ňom následne našli aj jeho komunikáciu s ChatGPT.
Americké pravidlá pre prehliadku telefónu sa nedajú jednoducho preniesť na Slovensko. Praktická pointa je však oveľa banálnejšia: ak máte odomknutý telefón a v ňom otvorenú históriu konverzácií, celý váš digitálny „denník“ môže byť na jednom mieste.
V civilnom spore prezradila ChatGPT história otázku o zmazaných e-mailoch
Chatbotové konverzácie pritom nemusia súvisieť iba s trestnými činmi.
V pracovnoprávnom spore v Michigane sa pri forenznom skúmaní zariadení bývalého predajcu pneumatík našli otázky, ktoré predtým kládol ChatGPT. Zaujímalo ho, či dokáže Yahoo obnoviť zmazaný e-mail a či ho vie získať aj na základe súdneho predvolania.
Protistrana tieto otázky použila ako súčasť argumentácie, že sa snažil zbaviť elektronických dôkazov. Súd následne uložil sankcie súvisiace so zničením dôkazov a priznal druhej strane náklady a poplatky spojené s riešením problému.
Inými slovami, problémom nebolo, že ChatGPT „niekoho udal“. História konverzácií jednoducho zostala v zariadeniach, ktoré sa neskôr stali predmetom dokazovania.
Úrady si od OpenAI pýtajú čoraz viac údajov
Samostatnou kategóriou sú oficiálne žiadosti vlád a orgánov činných v trestnom konaní.
Za druhý polrok 2025 dostalo OpenAI 75 žiadostí o obsahové údaje, teda napríklad text alebo súbory vložené do služby či vytvorené službou. Dáta firma poskytla pri 62 z nich a týkali sa 84 používateľských účtov.
Pre porovnanie, v rovnakom období roka 2024 išlo pri poskytnutých obsahových dátach o 17 účtov. Nárast je teda výrazný.
Ešte vyššie čísla vidno pri takzvaných neobsahových údajoch. Tie môžu zahŕňať napríklad meno používateľa, e-mailovú adresu, platobné údaje alebo históriu transakcií. V druhom polroku 2025 poskytlo OpenAI takéto dáta pri 146 žiadostiach, ktoré sa týkali 307 účtov.
Tieto čísla však treba čítať správne. Ide o žiadosti, ktoré prišli od úradov. Nie sú to štatistiky prípadov, v ktorých bezpečnostný tím OpenAI sám upozornil políciu na nebezpečný rozhovor. To sú dve odlišné cesty.
A čo Slovensko a Európa?
Všetky súdne prípady, z ktorých vychádza prieskum Washington Post, sú americké. Rozhodnutie federálneho sudcu v New Yorku preto samo osebe neurčuje, ako by s podobným prípadom naložil slovenský súd.
Pre používateľov v Európe navyše platia európske pravidlá ochrany osobných údajov a zmluvné podmienky pre európske účty. Ani GDPR však z bežného rozhovoru s AI nerobí automaticky komunikáciu chránenú rovnakým právnym privilégiom ako komunikácia medzi klientom a jeho advokátom.
OpenAI vo svojich európskych zásadách ochrany súkromia zároveň uvádza, že údaje môže uchovávať alebo sprístupniť, ak to vyžaduje platná právna povinnosť či zákonná požiadavka.
Dočasný chat pomáha, z chatbota však advokáta neurobí
Ak nechcete, aby citlivá konverzácia zostala v bežnej histórii, ChatGPT ponúka aj režim Dočasný čet. Takýto rozhovor sa nepoužíva na zlepšovanie modelov a štandardne sa má odstrániť zo systémov do 30 dní. OpenAI si však vyhradzuje možnosť uchovať údaje dlhšie z bezpečnostných alebo právnych dôvodov.
Je to užitočné nastavenie súkromia. Nie je to právny plášť neviditeľnosti.
Najrozumnejšie je preto pozerať sa na rozhovor s chatbotom skôr ako na e-mail alebo poznámku uloženú v cudzej cloudovej službe než ako na spovednicu. Môže pôsobiť veľmi osobne, môže poznať celý kontext a môžete mu napísať veci, ktoré by ste pred človekom nevyslovili. Stále však po vás zostáva digitálny záznam.
A práve preto má jednoduché pravidlo väčšiu cenu než dlhé právne poučenie: čo by ste nechceli raz vidieť vytlačené v súdnom spise, to chatbotu radšej neposielajte.
