Kedysi ste nainštalovali Windows a spolu s Kalkulačkou, Poznámkovým blokom a Maľovaním ste dostali aj niečo podstatne nebezpečnejšie pre produktivitu: Solitaire a Míny. Neskôr pribudli FreeCell, Hearts, Purble Place či 3D Pinball. Nebolo treba nič hľadať, sťahovať ani kupovať. Hry tam jednoducho boli.
Potom jedného dňa neboli.
Microsoft však hry nevyhodil z Windowsu preto, že by zrazu vyhlásil vojnu zábave. Príbeh je oveľa zaujímavejší. Windows sa zmenil z veľkého balíka, v ktorom malo všetko bývať spolu, na platformu plnú samostatne aktualizovaných aplikácií. A klasické hry pri tejto premene krásne ukazujú, koľko problémov dokáže narobiť aj program, ktorý na obrazovke vyzerá úplne nevinne.
Prvá hra prišla už s Windowsom 1.0. Solitaire mal ešte jednu prácu
Tradícia je takmer taká stará ako samotný Windows. Keď Microsoft v novembri 1985 uviedol Windows 1.0, medzi jeho programami sa nachádzala aj hra Reversi. V časoch, keď bola myš pre množstvo používateľov stále čudný kus plastu vedľa klávesnice, malo trochu hrania celkom praktický zmysel.
Skutočný zásah však prišiel s Windowsom 3.0 v roku 1990. Microsoft doň pridal Solitaire, ktorý naprogramoval vtedajší stážista Wes Cherry. Z obyčajnej kartovej hry sa stal jeden z najznámejších programov v histórii Windowsu.
A Solitaire nebol iba zabijak pracovného času. Microsoft pri jeho 30. výročí pripomenul, že hra pomáhala ľuďom naučiť sa chytiť objekt myšou, presunúť ho a pustiť na inom mieste. Dnes úplná samozrejmosť. V roku 1990 zručnosť, ktorú sa milióny nových používateľov osobných počítačov ešte len učili.
Cherry pritom za Solitaire nedostával tantiémy. Program vznikol počas jeho pôsobenia v Microsofte a on sám neskôr s humorom poznamenával, koľko pracovného času asi jeho výtvor dokázal zhltnúť. Na stážistu celkom slušný zásah do svetovej ekonomiky.
V roku 1992 prišiel Windows 3.1 a Reversi uvoľnilo miesto Mínam. Ďalšie hry pribúdali postupne a z malej kuriozity sa stala tradícia, ktorú používatelia začali považovať za samozrejmú.
Vista z toho spravila malú herňu
Ak mali klasické hry Windowsu svoje zlaté obdobie, bola to éra Windows Vista a Windows 7.
Microsoft pre Vistu vynovil Solitaire, FreeCell aj Míny a pridal Chess Titans, Mahjong Titans či Purble Place. V Games Exploreri tak vedľa seba sedeli kartové hry, šach, mahjong aj detská zbierka minihier. Operačný systém sa stále správal trochu ako škatuľa s počítačom z deväťdesiatych rokov: keď ste si ho kúpili, očakávalo sa, že vnútri bude aj niečo na hranie.
Lenže aj jednoduchá hra sa môže zmeniť na prekvapivo veľký problém.
Pri prerábaní Mín pre Vistu Microsoft riešil napríklad sťažnosti používateľov z oblastí, kde nášľapné míny neboli abstraktným symbolom z počítačovej hry, ale reálnou hrozbou. Vznikol preto alternatívny režim Flower Garden, v ktorom výbušniny nahradili kvety a predvolené zobrazenie sa mohlo líšiť podľa regiónu.
Zdanlivo kozmetická úprava pritom otvorila otázky názvu hry, ikony, lokalizácie, Pomocníka, regionálnych nastavení aj toho, či sa má hra v niektorých krajinách vôbec zobrazovať. Pekná pripomienka, že pri softvéri používanom stovkami miliónov ľudí môže byť aj výmena obrázka míny za kvetinu podstatne väčší projekt, než naznačuje Photoshop.
A potom prišiel Windows 8 a hry sa museli odsťahovať
Zlom nastal v roku 2012 s Windows 8. Staré desktopové verzie Solitaire, FreeCellu, Mín a ďalších hier, aké poznali používatelia z Windows 7, už neboli štandardnou súčasťou systému.
Microsoft ich však úplne nezabil. Presťahoval ich do nového sveta aplikácií.
Microsoft Solitaire Collection spojil päť kartových hier – Klondike, Spider, FreeCell, TriPeaks a Pyramid – do jednej aplikácie. Microsoft Minesweeper a Mahjong dostali vlastné aplikácie a používateľ si ich mohol nainštalovať z Windows Storu.
Bol to zásadný rozdiel. Hra už nemusela byť kusom operačného systému, ktorý sa vezie s Windowsom z jednej generácie do druhej. Mohla sa aktualizovať samostatne, dostať nové režimy, online funkcie, Xbox integráciu a vlastný život nezávislý od veľkého vydania Windowsu.
Windows 10 dokonca Solitaire Collection opäť predinštaloval, takže tvrdiť, že Microsoft Solitaire jednoducho „odstránil“, by bolo nepresné. Odstránil predovšetkým starý model klasických hier zabudovaných priamo do systému.
V súčasnom Windows 11 sa situácia môže líšiť podľa konkrétnej inštalácie a konfigurácie. Solitaire Collection môže byť prítomný už od začiatku alebo sa dá nainštalovať cez Microsoft Store. Míny a ďalšie klasiky dnes fungujú rovnakou logikou samostatných aplikácií.
Pinball ukázal, aký problém môže byť „jedna malá hra“
A potom je tu 3D Pinball: Space Cadet. Hra, pri ktorej Microsoft narazil na problém, aký by si scenárista technologickej komédie asi netrúfol vymyslieť.
Pri prácach na 64-bitovom Windowse sa Pinball pokazil. Loptička prestala rešpektovať ostatné objekty na stole. Po spustení sa dostala k vystreľovaču, pomaly prepadla cez piest a pokračovala rovno spodkom obrazovky.
Raymond Chen z Microsoftu lakonicky poznamenal, že partie bývali veľmi krátke.
Problém bol horší, než vyzeral. Kód pochádzal od externej firmy, bol starý a veľká časť nemala komentáre. Chen s kolegom sa pokúšali nájsť chybu v detekcii kolízií, no podľa jeho spomienok nedokázali nájsť ani samotný collision detector. Medzitým ich čakali ďalšie milióny riadkov kódu, ktoré bolo potrebné preniesť na 64 bitov.
Výsledok bol pragmatický: Pinball dostal padáka. Celý pôvodný príbeh sme podrobnejšie rozobrali v samostatnom článku.
Má to však zaujímavý dodatok. Chen v roku 2022 vysvetlil, že najhorší problém s kolíziami sa objavil pri skorom 64-bitovom porte Windowsu na procesory Alpha AXP, ktorý Microsoft používal pri vývoji ešte pred dostupnosťou hardvéru Itanium. Neskôr zrejme niekto opravil problém v runtime, kompilátore alebo inom kuse skladačky a Pinball sa do niektorých 64-bitových zostáv opäť dostal.
Legenda o tom, že Pinball navždy zabil jediný záhadný bug, je teda trochu príliš pekná na to, aby bola celým príbehom. Chenova skúsenosť však dokonale ukazuje iný problém: keď niečo dodávate ako súčasť Windowsu, raz to niekto musí preniesť aj na ďalšiu architektúru, otestovať a udržiavať.
Hry nezmizli. Zmizla predstava, že musia bývať vo Windowse
A práve tu sa všetky príbehy stretávajú.
Windows 1.0 vznikal vo svete diskiet, krabicového softvéru a počítačov, ktoré po pripojení na internet neurobili vôbec nič – pretože väčšina z nich na internet pripojená nebola. Ak chcel Microsoft používateľovi dať hru, musela cestovať spolu so systémom.
Dnes to nedáva rovnaký zmysel. Aplikáciu možno distribuovať cez Store, opraviť bez veľkej aktualizácie Windowsu a podľa potreby odinštalovať či preinštalovať. Hry majú Xbox služby, vlastné aktualizácie a niekedy aj reklamy či platené funkcie. Operačný systém už nemusí niesť každú kartovú hru so sebou ako rodinné striebro.
Je v tom trochu nostalgie. Solitaire, Míny či Pinball neboli výnimočné preto, že by išlo o najlepšie hry svojej generácie. Výnimočné boli tým, že ich mal prakticky každý poruke. Stačilo otvoriť menu Štart – a pracovný deň mohol dostať neplánovanú polhodinovú prestávku.
A možno práve preto si ich pamätáme lepšie než množstvo oveľa drahších hier. Microsoft ich nemusel predávať. Stačilo, že ich položil na plochu pred stovky miliónov ľudí.
