Overovanie veku pribúda na čoraz väčšom počte stránok a s ním aj otázka, či sa nedá obísť cez VPN. Presnejšia odpoveď znie, že VPN nie je spoľahlivý spôsob, ako vekovú kontrolu obísť. Bezpečnostná firma Bitdefender jej používanie na tento účel neodporúča. Dôvod je najmä technický: VPN rieši polohu a sieťové spojenie, nie dôkaz veku.
Téma bude čoraz aktuálnejšia aj v Európskej únii. Európska komisia v apríli 2026 odporučila členským štátom, aby do 31. decembra 2026 sprístupnili riešenie EÚ na overovanie veku, či už ako samostatnú aplikáciu, alebo ako súčasť európskej peňaženky digitálnej identity. Neznamená to však, že od tohto dátumu bude musieť vek povinne kontrolovať každá internetová stránka.
VPN mení miesto, nie vek
Fungovanie služby VPN je v princípe jednoduché. Vytvorí šifrované spojenie medzi zariadením a serverom poskytovateľa VPN a navštívená stránka následne vidí IP adresu tohto servera namiesto pôvodnej IP adresy používateľa. Navonok sa preto môže zmeniť aj približná krajina alebo región, z ktorého sa používateľ pripája.
Tam sa však jej možnosti pri overovaní veku končia. VPN nevie vytvoriť dôkaz, že používateľ dosiahol určitý vek, a nemení údaje v doklade, účte ani v systéme poskytovateľa digitálnej identity. Ak služba vyžaduje skutočný dôkaz veku, samotná zmena IP adresy ho nenahradí.
Existuje jedna dôležitá nuansa. Niektoré internetové služby uplatňujú rozdielne pravidlá podľa krajiny a IP adresa môže byť jedným zo signálov, podľa ktorých zvolia príslušnú verziu služby. Zmena zdanlivej polohy preto môže v určitých prípadoch ovplyvniť to, aké upozornenie alebo požiadavku stránka zobrazí. Nie je to však to isté ako samotné overenie veku a nejde o univerzálny ani spoľahlivý mechanizmus.
Treba počítať aj s pravidlami konkrétnej služby. Pokusy obchádzať jej ochranné mechanizmy môžu byť v rozpore s podmienkami používania a právne posúdenie sa môže líšiť podľa krajiny a konkrétnej situácie.
Nie každá kontrola veku funguje rovnako
Pod spoločným označením kontroly veku sa v skutočnosti skrýva viacero rozdielnych postupov. Európska komisia používa širší pojem age assurance, teda zisťovanie veku s rôznou mierou istoty. Patrí sem jednoduché vyhlásenie používateľa, odhad veku aj skutočné overenie pomocou dôveryhodného dôkazu.
Najjednoduchšou možnosťou je samostatné zadanie dátumu narodenia alebo potvrdenie, že používateľ prekročil určitú hranicu. Iné systémy vek odhadujú z dostupných signálov. Najvyššiu mieru istoty poskytuje overovanie založené napríklad na úradnom doklade, elektronickej identite alebo dôveryhodnej službe tretej strany. Niektoré služby využívajú ako jeden z prvkov kontroly aj platobnú metódu.
Pri takomto overení IP adresa vek nedokazuje. Doklad, digitálna identita alebo externý poskytovateľ pracujú s údajmi či potvrdením, ktoré existujú nezávisle od toho, cez akú sieť sa používateľ práve pripája. Poskytovateľ overenia síce môže IP adresu vidieť alebo ju využívať ako bezpečnostný signál, jej zmena však nemení dátum narodenia ani platnosť dôkazu o veku.
Práve preto nie je presné tvrdiť, že VPN „vypne“ overovanie veku. Pri geograficky podmienených pravidlách môže ovplyvniť režim, ktorý stránka zobrazí, no pri kontrole založenej na skutočnom dôkaze veku tento problém nerieši.
A ešte jedna vec, na ktorú sa zabúda. Ak stránke alebo jej overovaciemu partnerovi odovzdáte doklad, dátum narodenia či inú informáciu, VPN nezabráni tomu, aby ju príjemca dostal. Chráni sieťové spojenie, nie údaje, ktoré používateľ vedome odošle. Podobne nepomôže ani pri posielaní občianskeho preukazu nedôveryhodnej službe.
Prečo overovania veku v Európe pribúda
Európska komisia zverejnila prvú verziu technického návrhu spoločného riešenia na overovanie veku 14. júla 2025. Nasledovalo testovanie a ďalšie úpravy a 15. apríla 2026 Komisia oznámila technicky pripravenú podobu riešenia, ktorú si môžu členské štáty alebo ďalšie subjekty prispôsobiť.
O dva týždne neskôr, 29. apríla 2026, Komisia vydala odporúčanie, podľa ktorého by členské štáty mali takéto riešenie sprístupniť svojim občanom najneskôr do konca roka 2026. Ide o odporúčanie na vybudovanie dostupnej infraštruktúry, nie o pravidlo, podľa ktorého musí každý web od januára 2027 vyžadovať doklad.
Základná verzia európskeho riešenia je postavená tak, aby človek mohol preukázať napríklad to, že má viac ako osemnásť rokov, bez prezradenia presného veku alebo totožnosti stránke, ktorá si potvrdenie vyžiada. Technológia sa dá prispôsobiť aj na iné vekové hranice, napríklad 13+ alebo 65+.
To však neznamená, že totožnosť nemusí byť spracovaná nikde. Pri prvotnom získaní dôkazu o veku môže byť vek potvrdený napríklad pomocou elektronickej identity, občianskeho preukazu alebo pasu. Dôležitý rozdiel je v tom, že následná internetová služba nemusí dostať samotný doklad ani meno používateľa. Dostane iba overiteľné potvrdenie, že požadovaná veková hranica bola splnená.
Riešeniu sa hovorí aj „minipeňaženka“. Stojí totiž na rovnakých technických špecifikáciách ako európske peňaženky digitálnej identity, teda systém podobný občianskemu preukazu v mobile. Členské štáty majú podľa európskeho rámca ponúknuť aspoň jednu európsku peňaženku digitálnej identity do konca roka 2026.
Komisia zároveň pripravuje spoločnú európsku schému overovania veku. Tá má určiť požiadavky na poskytovateľov potvrdení o veku aj na samotné overovacie riešenia. Súčasťou majú byť zoznamy dôveryhodných poskytovateľov a riešení, ktoré splnia stanovené požiadavky na spoľahlivosť, bezpečnosť a ochranu súkromia.
Celá iniciatíva podporuje uplatňovanie nariadenia o digitálnych službách, teda DSA, ktoré platí aj na Slovensku. Samotné DSA však neurčuje jednu spoločnú minimálnu vekovú hranicu pre celý internet. Online platformám dostupným maloletým ukladá povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ich súkromia, bezpečnosti a ochrany. Usmernenia Komisie následne odporúčajú spoľahlivé overovanie veku najmä pri obsahu určenom dospelým alebo tam, kde minimálny vek stanovuje európske či vnútroštátne právo.
Na čo si dať pozor pri samotnom overovaní
Ak VPN používate, treba od nej očakávať to, na čo je technicky určená. Vytvára šifrovaný tunel medzi zariadením a VPN serverom a pred navštívenou stránkou skryje pôvodnú IP adresu. Nenahrádza však bezpečné spracovanie dokladov ani dôveryhodný systém na overenie veku.
Pri verejných Wi-Fi sieťach má VPN stále svoje využitie, no ani tu netreba jej možnosti preceňovať. Moderné stránky používajú HTTPS, ktoré samo šifruje obsah komunikácie medzi prehliadačom a stránkou. VPN k tomu pridáva šifrované spojenie k svojmu serveru a obmedzuje to, čo o prevádzke vidí miestna sieť. Údaje, ktoré však následne vedome odošlete samotnej stránke alebo overovaciemu partnerovi, už VPN pred týmto príjemcom neskryje.
Pozor treba dať aj na výber poskytovateľa VPN. Niektoré bezplatné služby si môžu zaznamenávať aktivitu, zobrazovať reklamu alebo zbierať údaje na ďalšie komerčné využitie. Riziká podobných služieb sa ukázali aj pri rozšíreniach VPN v Chrome, ktoré viedli prevádzku cez cudzie servery.
Rodičom sa oplatí riešiť problém aj z druhej strany. Namiesto spoliehania sa výhradne na vekovú bránu konkrétneho webu môže pomôcť rodičovská kontrola v telefóne, ktorá pracuje priamo so zariadením alebo účtom dieťaťa a nezávisí iba od toho, čo o návštevníkovi zistí internetová stránka.
Samostatnou kategóriou je odhad veku bez klasického dokladu. Takýto prístup už používa napríklad ChatGPT, ako sme opísali pri odhade veku v ChatGPT. OpenAI uvádza, že systém pracuje s viacerými signálmi súvisiacimi s účtom a používaním služby. Aj to ukazuje, prečo je predstava, že samotná zmena IP adresy vyrieši každý druh kontroly veku, príliš zjednodušená.
